Spoznala som človeka, a bez toho, aby k nemu vysielala nejaké sympatie, tak na festivale ma zrazu začal bozkávať na krku a vo mne to vyvolalo strašne silné emócie… Obaja sme v manželstve… Jeho žena chce od neho odísť, 20 rokov manželstva , deti, nikoho iného v živote nespoznal, až ma… Ja tiež mám deti, citovo veľmi chladný vzťah, sex len z potreby… Podľa mňa udržujeme oba manželstvá len kvôli deťom… Na festivale sme si veľa porozprávali, smiali sa, obľubovali a bol aj sex … po festivale sme si obaja mysleli, že obaja budeme mať výčitky, ale napísali sme si, že je to veľmi silné a porád na seba myslime a nakoniec sa opäť zišli, mali sex, porád si písali ….
Lenže som išla potom na 3 týždne na dovolenku a zrazu mi napísal, že mu žena písala, že keby ju podviedol, že by sa cítila zranená … Zľakol sa, čo je pochopiteľne a už mi nepíše … Teda posledná jeho veta bola, že ma má rád, blbnúť mi hlavu nechce a nepíše sa mu to ľahko, ale pre deti chce o ženu bojovať …. Ale nikto nechcel rozvracať ani jeden vzťah, našli sa dve spriaznené duše, ktoré sa nabili novú energiu, ja sa začala milovať, on sa prestal vnucovať….Napísala som mu, že ho mám tiež rada, nech sa ozve kedy bude chcieť s akýmkoľvek problémom a on mi napísal, že ja tiež…
A ja napísala, to spis nechám na ňom a už je to 14 dni a nič a ja som totálne smutná až našej každodennej konverzácie nie je nič….. Neviem, ako to mám chápať, pretože do tej doby bolo všetko v poriadku a myslela som, že to cíti podobne ako ja a že si to užíva, že by z toho možno mohlo byť niečo viac. On by sa rozišiel so ženou, ja by som sa rozišla so svojím manželom. Až keď som ho spoznala, tak mi došlo, že manželstvo udržujem jednoducho len zo zvyku a nie z lásky. A teraz som naozaj zlomená a nejako ani neviem, čo by som mala urobiť, či by som mu mala napísať alebo ho naopak nechať byť a sústrediť sa na seba…